Všemocní proti bezmocným

Okresný súd v Prešove od samého začiatku vo veci chránil Obvodný úrad v Prešove, ktorý podal návrh na súd napriek tomu, že bol zjavne bezdôvodný a založený na prekrútených záveroch znaleckého posudku. Okresný súd v Prešove na jeho podnet začal konať a nevyzval navrhovateľa, aby podnet opravil podľa § 79 ods. 1. O.p.s. ,ktorého konanie začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí obsahovať v § 42 ods. 3 O.p.s. a to: Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. A aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 43 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podanie neopraví, alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa obsahu návrhom na začatie konania. Okresný súd v Prešove si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona a tak vedome chránil Obvodný úrad v Prešove. Aby vo veci pokračoval iba podnet a nie návrh, tak by O. ú. V Prešove nemusel podľa § 191 ods. 2. O.s.p. nahradiť ujmu. Okresný súd v Prešove mne ako účastníkovi konania nezaslal žiaden rovnopis od O.ú. v Prešove. A tak som musel dňa 28.7.1995 požiadať Okres súd v Prešove o vydanie podnetu a záver znaleckého posudku s poplatkom 50.- Sk. Ale súd mi nevydal kópiu znaleckého posudku č. 43/94-M-G zo dňa 21.5.1994 Až ho nakoniec Okres. Súd v Prešove zo spisu „odstránil“. To uvádza vo svojom vyjadrení O.ú. v Prešove zo dňa 18.8.2008: že samotný znalecký posudok sa v spise 20 NC /665/95 nenachádza zo dňa 21.5.1994. A tak O.ú. v Prešove poukazuje na kontrolný znalecký posudok znalkyne MUDr. B ktorá v štúdiu spisu uvádza: že z obsahu znaleckého posudku zo dňa 21.5.1994 č 43/94-M-G, že nie je iba prechodného charakteru. MUDr. B vo svojom kontrolnom znaleckom posudku zo dňa 5.3.1995 neuvádza pravdu, že z obsahu znaleckého posudku zo dňa 21.5.201994 č. 43/94-M-G vyplýva. V skutočnosti MUDr. B iba opísala podnet O.ú. v Prešove zo dňa 4.10.1994, ktorý sa zakladá na prekrútených záveroch znaleckého posudku. Na základe kontrolného znaleckého posudku MUDr B. o.ú, v Prešove uvádza, že zo strany o.ú. v Prešove o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bolo „dôvodné“. Tu len dokazuje o.ú. v Prešove svoju moc a spoluprácu s Okres. Súdom v Prešove a MUDr. B ako sa dá na prekrútených záveroch znaleckých posudkoch zničiť jedna rodina a čo je ešte smutné na tejto veci, že ide o šikanovanie a útlak zdravotné postihnutého občana SR. To , že sme ako rodina na svoju obhajobu museli investovať okolo 100 000 .- Sk to nezaujíma Okresný súd a ani O. ú. v Prešove. A tak Okres. Súd v Prešove zo svojej moci mne a celej mojej rodine urobil „peklo na zemi“ až napokon dňa 27.5.2007 manželka zomrela. Nebolo v súlade ani zo zákonom ani opatrovníctvo pani M, ktorá nemala na moju obhajobu právnické vzdelanie. A uznesenie o jej opatrovníctve mi nebolo nikdy doručené, čo potvrdzuje aj Krajský súd v Prešove dňa 29.3.2000. Teda ani rozhodnutia súdov, ktoré vo veci konali nemôžu byť právoplatné. Z právnického hľadiska vec nie je ukončená. Dňa 5.8.1996 som podal návrh na vylúčenie sudcov Okres. Súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci, aby vec bola prikázaná príslušnému súdu v Bratislave. Bol som presvedčený, že pokiaľ bude vec prejednávať a rozhodovať Okres. Súd v Prešove spravodlivého riešenia vecí sa nedočkám. Túto skutočnosť mi dokazuje vo svojom uznesení ďalšia sudkyňa Okres. Súdu v Prešove zo dňa 4.9.2008, ktorá bola v zozname sudcov, ktorých krajský súd v Prešove nevylúčil z prejednávania a rozhodovania vo veci. A tak Krajský súd v Prešove len potvrdil, že v porušovaní zákonov môžu pokračovať ďalej tak, aby nemohol príslušný súd v Bratislave prejedať a rozhodovať vo veci spravodlivo. V žiadosti zo dňa 5.5.2008 na okresnom súde v Prešove som poukazoval na skutočnosti, ktoré nasvedčujú k neukončeniu veci. Uznesenie opatrovníka Tomáša N . nie je do dnešného dňa zrušené no súdu to vôbec nevadí. Podľa môjho názoru ak sudca niečo povie, alebo napíše hneď sa to berie ako svätá vec. Bol som obvinený sudkyňou Okres súdu v Prešove, že som na jej osobu v súdnej kancelárii verbálne útočil a prednášal ústne sťažnosti. Ak vy sa tak skutočne stalo, už by som bol zbavený spôsobilosti na právne úkony. Sudkyňu u ktorej sa táto skutočnosť stala, vôbec nepoznám a ani som u nej v kancelárií nikdy nebol. Podľa môjho názoru vymožiteľnosť práva a spravodlivosti v SR na súdoch či na Ministerstve spravodlivosti, alebo na Európskom súde pre ľudské práva stratili svoje poslanie, ktoré im vyplýva z ústavy SR. Pýtam sa kde sa podela sudcovská etika, alebo kde je lekárska Hypokratová prísaha ? Prečo to v praxi nefunguje ? Ja ako občan SR mám smutný obraz slovenského súdnictva. Je mi ich veľmi ľúto. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony vy sa nemalo stať konaním aj na „odpratávanie“ nepohodlných ľudí z rôznych dôvodov v právnom štáte ako je SR. Nestačí vyhlasovanie prezidenta SR, predsedu NR SR, alebo poslancov, že SR je právny štát, ale záleží na tom aká je ich úroveň a práca na súdoch v SR, či sa skutočne dodržiavajú právne normy. To najlepšie vieme my radoví občania. Ja za seba môžem uviesť, že je katastrofálna. Jedinou osobou doteraz v SR, ktorá vec správne pochopila, že došlo k porušeniu mojich práv a slobôd bola pani prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc. Podľa môjho názoru za svoj názor na vec by si zaslúžila Nobelovu cenu.